Mgr. Martin Tatranský

Základy ekológie pre prvákov

Biomy

1) tropický dažďový les

2) tvrdolistý les a kroviny (macchie)

3) opadavý listnatý les

4) ihličnatý les = TAJGA

5) tundra

6) savana

7) step = trávnaté spoločenstvo mierneho pásma

8) púšť

9) hory – vertikálna členitosť → vegetačné stupne

abiotické faktory prostredia – neživé zložky prostredia, napr. slnečné žiarenie, voda, vzduch a minerálne látky v pôde

biocenóza (spoločenstvo) - súbor jedincov a populácií organizmov (sústava jedincov rôznych druhov organizmov), ktoré žijú spoločne na určitom mieste a v určitom čase

biodiverzita (biologická rozmanitosť) - rôznorodosť všetkých živých organizmov, vrátane suchozemských a vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktoré sú súčasťou ekosystémov

biologická rovnováha – schopnosť ekosystému udržiavať sa bez podstatných zmien alebo sa vracať po mimoriadnom vychýlení do pôvodného stavu

biom – ekosystémy s rastlinstvom rovnakého charakteru zodpovedajúce určitým podmienkam prostredia (zodpovedá určitému klimatickému typu, napr. opadavý les, step, púšť, …)

biomasa – organická hmota živých organizmov prítomných na určitej ploche

biosféra – "živý obal" Zeme, priestor obývaný organizmami, povrch Zeme i oživená vrstva pôdy, vzduchu a pôdy, svetový (globálny) ekosystém, tvorí ho súbor suchozemských a vodných ekosystémov

biotop – životné prostredie spoločenstva

dynamika – dynamika populácie vyjadruje vzťahy medzi narodením, úhynom, imigráciou a emigráciou

- dynamika spoločenstva vyjadruje zmeny v zložení a štruktúre fytocenóz

ekológia – biologická veda o vzájomných vzťahoch medzi organizmami a prostredím (vplyv prostredia na organizmus a naopak), vzťahoch medzi organizmami navzájom

oikos = dom, obydlie, logos = slovo

ekologická nika – vyjadruje nároky populácie na prostredie, jej význam v prostredí, jej vzťahy k ostatným populáciam v spoločenstve

ekologická prispôsobivosť organizmov – schopnosť živých organizmov prispôsobovať sa vplyvom vonkajšieho prostredia, môžu existovať len v rozmedzí určitých (krajných – max. a min.) podmienok

ekologická rovnováha – je konštantný dynamický stav ekologického systému udržiavaný jeho regulačnými mechanizmami

ekosystém – systém, v ktorom sú vo vzájomných vzťahoch všetky spoločenstvá spolu s abiotickými faktormi prostredia, v ktorom spoločenstvá žijú

- je to základná stavebná a funkčná jednotka prírody

ekoton – prechodná zóna medzi dvoma ekosystémami (spoločenstvami)

environmentalistika (ekológia človeka) – veda, ktorá sa zaoberá problematikou (tvorbou a ochranou) životného prostredia človeka (spracovanie odpadu, civilizačné choroby, …)

etológia - veda, ktorá skúma správanie živočíchov

fytocenóza – rastlinné spoločenstvo

Haeckel, Ernst – nemecký zoológ, prezývaný "nemecký Darwin", zaviedol pojem ekológia (1866)

hustota populácie – počet jedincov na jednotku plochy (objemu)

infračervené žiarenie (IF žiarenie) – časť slnečného žiarenia s veľkými vlnovými dĺžkami, pohlcujú ho telá organizmov a spôsobujú ich zahrievanie

klimax – optimálny stav ekosystému, v ktorom sú vzťahy medzi organizmami a faktormi prostredia ustálené

konkurencia – vzťah dvoch populácií, ktoré sa navzájom obmedzujú (majú rovnaké alebo podobné nároky na zložky prostredia (napr. konkurencia bylín na lúke, v lese)

konzumenty – organizmy schopné živiť sa organickými látkami (rastlinami a inými živočíchmi), ktoré využíva na vytvorenie vlastných látok a získanie energie, rozlišujeme konzumentov 1. rádu (primárne - bylinožravce), konzumenty 2. rádu (sekundárne – mäsožravce – konzumujú bylinožravce), konzumenty 3. rádu (terciárne – mäsožravce – konzumujú menšie mäsožravce)

litosféra – kamenný obal Zeme, pevninová zemská kôra

monokultúra – pestovanie jedného druhu človekom pre hospodárske využitie (obilniny, okopaniny, lesy tvorené jednou drevinou, napr. smrekové, topoľové)

obeh látok – neustála premena a výmena látok medzi organizmami navzájom a organizmami a prostredím, zdrojom obehu je slnečná energia, obeh látok spôsobuje zmeny v ekosystémoch

parazit – organizmus, ktorému hostiteľ slúži ako potrava a niekedy aj ako životné prostredie (žije vo vnútri alebo na povrchu tela hostiteľa, má veľmi dobrú rozmnožovaciu schopnosť)

populácia – sústava jedincov rovnakého druhu žijúcich na určitom mieste a v určitom čase

potravová pyramída – grafické vyjadrenie potravných vzťahov organizmov v potravovom reťazci z hľadiska množstva potravy, biomasy, energie

potravová sieť – sieť, vznikajúca vzájomným prepojením potravných reťazcov

potravový reťazec – organizmy navzájom viazané potravnými vzťahmi, organizmus na nižšom potravovom stupni je potravou organizmu na vyššom potravnom stupni

- navzájom prepojená skupina organizmov, ktorá predstavuje presun látok a energie,

poznáme pastvovo-koristnícky a rozkladný potravový reťazec

pôda – tvorí pôdny obal Zeme (pedosféru), obsahuje pôdnu vodu, pôdny vzduch, humus (najúrodnejšia zložka pôdy, odumreté častí tiel rastlín a živočíchov), pôdny edafón (živá zložka pôdy – korene rastlín, mikroorganizmy a drobné živočíchy)

predácia – vzťah dvoch populácií, kde jedna žije na úkor druhej, konzumácia jedného organizmu (koristi) druhým (predátorom – bylinožravec, mäsožravec, dravec)

prírodný ekosystém – dochádza k neustálej premene látok a energie (v prírode sa takmer nevyskytuje žiaden "odpad")

producenty – organizmy schopné vytvárať organické látky z anorganických a schopné viazať energiu do chemických väzieb (fotosyntéza) – zelené rastliny

reducenty (rozkladače) – organizmy (živočíchy, huby, mikroorganizmy), ktoré spotrebúvajú a rozkladajú odumreté zvyšky tiel rastlín a živočíchov

slnečné žiarenie – zdroj tepla a svetla (viditeľné žiarenie, je základným zdrojom energie pre fotosyntézu)

suchozemský ekosystém – sú oveľa rozmanitejšie ako vodné ekosystémy (lesný, lúčny, poľný, stepný, vysokohorský …)

symbióza – vzájomné spolužitie dvoch alebo viacerých organizmov, vzťah, kde jedna populácia je užitočná druhej alebo sú si populácie prospešné vzájomne (napr. spojenie húb s koreňmi niektorých rastlín – mykoríza)

ultrafialové žiarenie (UV žiarenie) – časť slnečného žiarenia s najkratšou vlnovou dĺžkou, pohlcuje ho vrstva ozónu v atmosfére, vo veľkom množstve je veľmi nebezpečné, v malom množstve má význam pre život (jeho pôsobením vzniká v tele človeka vitamín D dôležitý pre vývin kostí)

umelý ekosystém – človek dodáva "dodatkovú energiu" (práca strojov, umelé zavlažovanie, hnojenie), ovplyvňuje obeh látok a energie, reguluje činnosť ekosystému

voda – tvorí vodný obal Zeme (hydrosféru), ktorej súčasťou sú oceány, moria, povrchová a podzemná voda (svetový oceán pokrýva 71 % povrchu Zeme), je v prírode v neustálom obehu (kolobeh vody)

vodný ekosystém – rozlišujeme morské a sladkovodné ekosystémy (ekosystém sladkých stojatých vôd, tečúcich vôd, brakických vôd)

vzduch – tvorí plynový obal Zeme (atmosféru – skladá sa zo troposféry , stratosféry – tu sa nachádza aj ozónosféra, mezosféry, termosféry a exosféry), je zložený z dusíka (78 %, z atmosféry ho prijímajú baktérie, viažu ho do dusíkatých zlúčenín, z ktorých ho z pôdy získavajú rastliny), kyslíka (21 %) a ostatných plynov (1 %, oxid uhličitý, vzácne plyny)

znášanlivosť (tolerancia) – schopnosť organizmu znášať úzky alebo široký rozsah podmienok prostredia (zdravé a mladé organizmy sú väčšinou znášanlivejšie ako staré a choré jedince a jedince vo vývojových štádiách)

zoocenóza – spoločenstvo živočíchov

životné prostredie – krajina, v ktorej žijú a vykonávajú svoje základné životné činnosti živé organizmy